S podporou Európskej komisie vypracoval Inštitút environmentálnej politiky v spolupráci so Svetovou bankou štúdiu odhadujúcu regionálne zdravotné vplyvy znečistenia ovzdušia na Slovensku. V rámci nej boli tiež porovnané prínosy a náklady Národného programu kontroly znečisťovania ovzdušia (NAPCP) v oblasti verejného zdravia. Štúdia pokryla všetkých 72 okresov (Bratislava a Košice boli započítané ako jeden okres) a bola financovaná v rámci Programu na podporu štrukturálnych reforiem Európskej komisie.

Aktuálne vysoké koncentrácie PM_2,5, PM₁₀ a NO₂ sú na Slovensku príčinou asi 1 592 predčasných úmrtí ročne. To znamená, že ak by sa koncentrácie znížili na hodnotu odporúčanú Svetovou zdravotníckou organizáciou (10 μg/m3 pre PM_2,5 a 20 μg/m3 pre PM₁₀) ročne by na Slovensku bolo o približne 1600 predčasných úmrtí menej. Hlavnou príčinou je vystavenie časticiam PM_2,5. Ak by sme za referenčnú úroveň považovali nulovú úroveň znečistenia (ako sa používa napríklad v správach EEA Air Quality in Europe) celkový odhad stúpne až na 4 375 predčasných úmrtí. Takáto referenčná hodnota je však skôr teoretická, pretože koncentrácie najmä pre prirodzenú prašnosť nikdy neklesnú na nulu. Odhad vychádza z epidemiologických štúdií, ktoré ukazujú priamy vplyv zvýšených koncentrácií znečisťujúcich látok na zdravie.

Znečistenie ovzdušia spôsobuje okrem predčasných úmrtí aj vyššiu chorobnosť, čo vedie k obmedzeniu aktivity a strateným dňom práce, ale aj k vyššiemu výskytu chronickej bronchitídy a astmy. Viac ako 5 % všetkých úmrtí možno pripísať znečisteniu ovzdušia v najviac postihnutých oblastiach Žiliny, Košíc a Ružomberka. Zlepšenie kvality ovzdušia v týchto oblastiach bude mať preto najväčší vplyv na zlepšenie verejného zdravia. Košice tiež zaznamenali jeden z najvyšších výskytov astmy a chronickej bronchitídy na Slovensku.

Aj keď v rámci štúdie neboli modelované dopady pandémie, iné výskumy ukázali, že prachové častice môžu pomôcť prenosu ochorenia COVID-19. Vplyvy znečistenia ovzdušia a vyšší výskyt chronických chorôb navyše zaraďuje ľudí v zasiahnutých skupinách do vyššieho rizika v súvislosti s COVID-19.

Zhrnutie štúdie nájdete v slovenskom komentári Niečo je vo vzduchu.