illustration-image-of-the-header

Domov Aj my jazdíme (nielen) do práce na bicykli

Aj my jazdíme (nielen) do práce na bicykli

22. 05. 2023 Mobilita

Koncom apríla sme vás informovali, že sa začal jubilejný 10. ročník obľúbenej národnej kampane Do práce na bicykli. Ako už názov napovedá, táto dôležitá kampaň sa snaží motivovať zamestnancov a študentov k zdravému pohybu využitím udržateľných spôsobov dopravy. Možností zapojenia do kampane je veľa.

Dievča bicykluje cez park
Zdroj: LIFE Populair

Môžete využiť bicykel, kolobežku, skateboard, ale dá sa zapojiť aj pešou chôdzou či jazdou verejnou dopravou. A hoci podľa názvu tejto kampane to nie je úplne jasné, zapojiť sa môžu aj školy a motivovať tak žiakov k pravidelnému pohybu a čistejším spôsobom dopravy do školy.

V roku 2022 sa do súťaže Do práce na bicykli zapojilo vyše 13 500 súťažiacich vo viac ako 4 000 tímoch zo 105 samospráv, ktorí počas júna najazdili takmer 1,9 milióna kilometrov na bicykloch. Vytvorili tým množstvo dát o využívaní verejného priestoru, ktoré môžu potom využívať samosprávy pri plánovaní cyklotrás.

Jazda na bicykli v meste je vhodnou alternatívou k čoraz neudržateľnejšej individuálnej automobilovej doprave. Jazdou na bicykli sa vyhnete zápcham, zaberáte výrazne menej verejného priestoru ako parkujúce autá. V neposlednom rade urobíte niečo pre svoje zdravie a pre čistejšie ovzdušie a lepšie podmienky pre život obyvateľov v meste. Jazda do školy alebo práce na bicykli je jedným z časovo najefektívnejších spôsobov, ako spojiť pravidelnú pohybovú aktivitu s každodennou rutinou.

Náš projekt LIFE IP Populair sa snaží o zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku, s čím úzko súvisí téma udržateľnej mobility. Je teda samozrejmé, že sa do kampane Do práce na bicykli každoročne zapájame aj my. Mnohí z nás využívajú bicykel celoročne ako dopravný prostriedok, a to nielen do práce. Rozhodli sme sa preto zbilancovať minulý ročník kampane za náš projektový tím a priniesť zopár postrehov z našich každodenných ciest.

Pozrime sa najskôr na čísla. V kampani Do práce na bicykli jazdilo minulý rok za náš projekt 8 ľudí a za mesiac jún dokopy najazdili na bicykli do práce a z práce 1 164 km. Ďalší ľudia z projektu chodia do práce pešo, lebo bývajú blízko, prípadne verejnou dopravou, ak dochádzajú zo vzdialenejších miest. Niektorí využívajú alternatívy k bicyklu, napríklad longboard.

A tu prinášame dojmy, ktoré majú členovia nášho projektového tímu z dochádzania do práce na bicykli, pešo, či verejnou dopravou:

Kolega Janko: „Tento rok chodím prvý krát do práce bicyklom a určite budem chodiť aj ďalšie roky. Pocity sú pozitívne, je to v mojom prípade najrýchlejší a najflexibilnejší spôsob dopravy. Určite je veľkým pozitívom to, že ranné cesty do práce sú veselšie a človek už cestou do práce nerieši pracovné úlohy, ale sa jednoducho bicykluje a sústredí sa na jazdu.“

Kolegyňa Janka: „Vždy keď je to možné, snažím sa využiť na dopravu do práce môj bicykel. Na jazdu sa veľmi teším už večer predtým, keď si chystám veci na ďalší deň. Bicykel pre mňa znamená relax pred a po práci. Zároveň sa sústredím na bezpečnú jazdu a pozorujem správanie vodičov, ktoré nie je vždy voči cyklistom ohľaduplné, niekedy dokonca riskantné. Na dvoch kolesách spoznávam okolie z úplne inej perspektívy a vidím nedostatky cyklistickej infraštruktúry vo svojom okolí.

Kolegyňa Mirka: „Keďže som sa do akcie Do práce na bicykli aktívne zapojila, viem, že som za mesiac jún najazdila 306 km. Na ceste sa s bicyklom necítim veľmi bezpečne, a tak, pokiaľ niekde chýba cyklopruh a je tam dostatočne široký chodník aby som sa obišla s chodcami, idem radšej po chodníku, samozrejme s maximálnou ohľaduplnosťou ku chodcom. Ráno ma cesta na bicykli perfektne zobudí a pripraví na prácu, s úsmevom obieham autá stojace v kolóne a spievam si pri tom. Vždy pri tom tak trochu dúfam, že keď ma nervózni vodiči uvidia v dobrej nálade na bicykli, možno prehodnotia svoj spôsob dopravy. Najviac ma ráno po ceste poteší a rozveselí keď stretávam rodičov, ktorí svoje deti odprevádzajú pešo či na bicykli do škôl a škôlok. Veľmi im fandím. Naopak ma ráno vedia nahnevať autá odstavené na chodníkoch a na cyklopruhoch zaberajúce aj to málo priestoru, čo chodcom a cyklistom v meste ostalo. Teraz počas leta chodím za starostami do obcí, ktoré obieham na bicykli (priblížim sa vlakom, kde si naložím bicykel a zvyšok cesty do obce, plus cesty medzi blízkymi obcami, prebicyklujem). Je to perfektný spôsob prepravy pre človeka, ktorý má za úlohu propagovať tému čistého ovzdušia a udržateľnej mobility. Určite je to lepšie ako chodiť sám v jednom aute, hoci niekedy sa tomu nedá vyhnúť. Ale tam, kde je dobrá vlaková dostupnosť, sa dá takto bez problémov dochádzať.“

To, že vzdialenosť nemusí byť pri ceste do práce na bicykli prekážkou potvrdzuje aj kolega Michal: „Bývam v obci vzdialenej asi 20 km od práce. Z domu dobicyklujem na vlakovú stanicu, tam naložím bicykel do vlaku – je skladací takže sa dá prepravovať zadarmo, ako obyčajná batožina na rozdiel od obyčajného bicykla, za ktorý treba platiť. V Bratislave na stanici bicykel rozložím a dobicyklujem do práce. V novších vlakoch s prepravou bicykla problém nie je, staršie vlaky majú malé úzke chodbičky, kde nie je vždy jednoduché zmestiť bicykel. Ale ide to.

Kolega Ferko: „Bývam od mesta cca 8 km, takže dochádzam vlakom alebo SAD, potom v meste pešo, longboardom alebo MHD.“

Kolegyňa Katka: „Cesta do práce je pre mňa pri dvoch malých deťoch taký malý-veľký adrenalín. Môj manžel pracuje, rovnako ako ja, v Bratislave, takže time-management musí u nás fungovať na 100 %. Jeden týždeň ráno deti do materskej a základnej školy vozí manžel, poobede ich vyzdvihujem ja. Ďalší týždeň to máme naopak. Bývame v Trnavskom kraji a vzdialenosť do môjho pracoviska v Bratislave predstavuje cca 40 km. Pri cestovaní kombinujem takmer všetky možné spôsoby dopravy. Školu a škôlku, ktorú navštevujú moje deti, máme od domácnosti vzdialenú zhruba 1,2 km. V prípade, že na mňa pripadne „ranná zmena“ a deti musím odviezť ráno ja, absolvujem s nimi túto trasu na aute. Po tom, ako deti odveziem, auto nechám na parkovisku pred železničnou stanicou a cestujem 37 km do Bratislavy na Hlavnú stanicu. Odtiaľ idem električkou cca 2,5 km do práce, pričom električkovú zástavku máme rovno pod oknom kancelárie. V prípade, ak mám zabezpečený odvoz detí, cestujem do práce obdobne, ale namiesto auta siahnem po bicykli, ktorý si nechávam v cykloprístrešku na železničnej stanici. Aj pri najlepšej konštelácii hviezd, keď mi nemeškajú spoje, mi v súhrne cesta do práce a z práce netrvá menej ako 2 hodiny. Ako manažérka kvality ovzdušia pôsobím na Ministerstve životného prostredia SR cca 3 roky a za tú dobu som bola na aute v práci maximálne päťkrát. Zistila som, že takouto cestou neušetrím takmer žiaden čas, nakoľko zaparkovať v Starom meste je takmer nemožné. Naviac je pre mňa tento spôsob dopravy finančne náročnejší, keď si zrátam náklady na pohonné hmoty aj na parkovné. Nie som odporca automobilov. Aktívne šoférujem už 15 rokov. Auto považujem za výborného pomocníka, najmä v dnešnej uponáhľanej dobe. V dnešnej dobe sa ale každý ponáhľa, a potom tak aj vyzerajú naše cesty. Samozrejme, každý máme iné povinnosti a problémy. Snažím sa ostatných neškatuľkovať. Keď, ale môžem a dovoľujú mi to okolnosti, ja osobne sa snažím voliť inú, alternatívnu dopravu. Verím, že tento prístup vnímajú u mňa aj moje deti, ktoré sa už teraz tešia na obdobie, kedy budú dostatočne sebestačné na to, aby ráno išli do školy samé, bez môjho sprievodu. Povaha mojej práce, ale vyžaduje aj časté cestovanie. Nie vždy sa viem v rozumnom čase dostaviť na miesto stretnutia iba s využitím hromadnej dopravy. Vtedy s kolegami volíme zdieľanú cestu automobilom. Pri cestovaní hromadnou dopravou vnímam pozitíva, ale aj negatíva. Rovnako ako ostatných, aj mňa nahnevá, keď mi mešká spoj. Keď musím riešiť, kto mi vyzdvihne deti zo sociálneho zariadenia, keď neviem ako sa stihnem s dcérou učiť alebo pripraviť večeru. Vždy si ale poviem, že sú to malichernosti, ktoré sa dajú zvládať a nestávajú sa každý deň. U mňa pri takomto cestovaní prevažujú pozitíva. Cestovanie hromadnou dopravou vnímam ako bezpečnejší spôsob, nemusím sa tu sústrediť ako pri šoférovaní, môžem vypnúť, mám čas relaxovať – prečítať si obľúbené knihy, na ktoré inak doma pri povinnostiach nemám čas J.  V mesiaci jún som čerpala pár dni dovolenku a absolvovala som aj pár služobných ciest alebo som využila prácu z domu. Napriek tomu som vlakom v tento mesiac precestovala cca 740 km a električkou ďalších cca 50 km. „

Ďalšie kolegyne o svojich bicyklových cestách do práce a z práce napísali rovno blog na stránke nášho projektu:

Kolegyňa Peťa: https://www.populair.sk/sk/blog/nielen-bicyklovy-utorok-cezpolneho

Kolegyňa Marta: https://www.populair.sk/sk/blog/do-prace-na-bicykli

Kolega Dominik: „Osobne som sa nezapojil do aktivity „Do práce na bicykli“, keďže chodím peši. Keď bude aktivita do práce peši, tak sa už možno zapojím, aj keď nevyhrám, keďže medzi bytom a prácou mám +/- kilometer 😃.

Podobne ako kolega Dominik sa aj veľa ďalších ľudí na základe názvu kampane nesprávne domnieva, že kampaň je určená iba pre cyklistov. Nie je to však tak. Ako bolo už v úvode článku spomenuté, do kampane Do práce na bicykli sa dá zapojiť aj inak ako na bicykli – akýmkoľvek udržateľným spôsobom dopravy. Práve pre používateľov verejnej dopravy a chodcov je v tomto roku pripravená významná novinka v systéme kampane, ktorý bude po novom rozdelený do troch záložiek. Tie budú zobrazovať štatistiky pre každý druh dopravy samostatne. A názvom nech sa nenechajú zmiasť ani školy, ktoré sa do kampane môžu zapojiť tiež.

Dôležité je tiež motivovať zamestnávateľov, aby budovali vo svojich sídlach vhodné podmienky pre zamestnancov, ktorí dochádzajú do práce na bicykli, napríklad zabezpečiť im miesto kam môžu bicykle bezpečne odložiť, prípadne sprchu. Rovnako je dôležité motivovať zamestnancov, aby viac používali túto formu alternatívnej dopravy pri každodennom cestovaní do práce. Dá sa to napríklad aj podporou ich účasti v kampani Do práce na bicykli s malou odmenou na záver.

Kampaň do práce na bicykli najazdené kilometre prepočítava na množstvo ušetreného oxidu uhličitého (CO2) oproti jazde autom. CO2 súvisí s klimatickou zmenou a globálnym otepľovaním, preto sa o tejto látke tak veľa hovorí. Nie je to ale pre človeka toxická látka, ktorá priamo znečisťuje ovzdušie.

Autá však produkujú aj množstvo iných zdraviu škodlivých látok, ktoré ovzdušie znečisťujú. Sú to najmä oxidy dusíka, ktoré podnecujú tvorbu dráždivého prízemného ozónu, a tiež prachové častice, ktoré vznikajú oderom pneumatík o vozovku či oderom bŕzd. Čím je auto ťažšie, tým takýchto častíc vyprodukuje viac. Prachové častice dráždia dýchacie cesty človeka, môžu na seba naviazať toxické chemikálie a tým, že sú maličké, vedia preniknúť až do krvi a šíriť sa po našom tele.

Bicyklovanie je dostupné takmer pre každého, má priaznivý vplyv na náš fyzický aj psychický stav. Cyklista však nie je žiadúcim a rešpektovaným elementom ani na ceste, ani na chodníku, čo mnohých ľudí pochopiteľne od bicyklovania odrádza. Je teda nevyhnutné budovať, rozširovať a prepájať cyklistickú infraštruktúru, vytvárať v meste bezpečné podmienky pre každodennú prepravu cyklistov do práce či do školy.

Netreba pritom zabúdať na dostatok zelene, ktorá poskytuje tieň a filtruje znečistený vzduch pri cestách. Dajme priestor v meste nielen motoristom, širokým cestám a veľkým asfaltovým parkoviskám. Buďme k sebe ohľaduplní a venujme verejný priestor aj ľuďom. Budujme zelené plochy bez áut, kde môže každý z nás relaxovať a načerpať energiu, kde sa budeme cítiť dobre a kde budeme môcť dýchať čistý vzduch.

Zdieľaj: