Dezertifikácia je proces degradácie územia na púštnu, polopúštnu, alebo podobne vyzerajúcu, na vodu chudobnú oblasť. Spôsobená môže byť rôznymi globálnymi klimatickými javmi, prirodzenými i človekom vyvolanými, ako i priamo ľudskou činnosťou v danej oblasti či v oblastiach tesne susediacich, napríklad spásaním dobytkom, likvidovaním zelene, odlesňovaním a výrubom stromov alebo nadmerným odberom vody pre závlahu poľnohospodárskej pôdy. Spoločným prvkom dezertifikácie je preťažovanie miery, do ktorej sa spodné vody, pôda a zeleň dokážu obnovovať. 

Odkaz zo Sahary

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že táto téma nesúvisí s kvalitou ovzdušia, no nie je to celkom tak. Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie síce vznikajú vo väčšine prípadov v dôsledku ľudskej činnosti (napr. z dopravy, energetiky, priemyslu), môžu byť však aj výsledkom lesných požiarov, sopečných erupcií a veternej erózie, pričom prenos týchto látok prebieha na obrovské vzdialenosti. Každý rok sa aj na našom území opakujú epizódy znečistenia ovzdušia jemným pieskom, keď sa jasná obloha sfarbí na svetlooranžovo. Stáva sa tak, keď sa v púštnych oblastiach severnej Afriky vyskytujú piesočné búrky, pri ktorých sa vysoko do atmosféry dostáva piesok zo Sahary. Ten potom putuje v atmosfére. V ostatných rokoch sa to stáva najmä na prelome mesiacov február a marec. Frekvencia tohto javu sa za posledné roky zvýšila. Prítomnosť saharského prachu spôsobuje atmosférické prúdenie, ktoré je ovplyvnené zmenou klímy. Medzi severnou a južnou časťou našej pologule totiž nie je taký výrazný teplotný kontrast ako po iné roky. Kotúče atmosférického prúdenia, tzv. Hadleyho cirkulačné bunky, sú zvyčajne kruhového tvaru. Pôsobením globálneho otepľovania sa však ich tvar splošťuje a stávajú sa z nich elipsy. Dolný okraj elipsy zasahuje až na sever Afriky, takže vzduch so sebou nesie prachové častice zo Sahary. Horný okraj naopak zasahuje na sever Európy a berie so sebou tamojší chladnejší vzduch.

Ničivé požiare

Ďalším príkladom, keď javy súvisiace s dezertifikáciou ovplyvňujú kvalitu ovzdušia sú rozsiahle požiare. Oheň je v mnohých častiach sveta prirodzenou súčasťou ekosystémov, bez ktorej sa určité typy lesa nedokážu obnovovať (napr. sekvojové lesy v severnej Amerike). V ostatných rokoch sú však požiare rozsiahlejšie a ich dôsledky ničivejšie. Nárast teplôt vyvolaný klimatickou zmenou vysušuje lesy a iné miesta v krajine, a tým zvyšuje riziko vzniku požiarov. Mnohí si pamätáme september minulého roka, keď bola veľká časť planéty v plameňoch, a aj v týchto dňoch horia rozsiahle plochy na Sibíri. 

Zdroj: unsplash.com

V Kalifornii sa v súvislosti s požiarmi minulé leto objavili správy o najhoršej kvalite ovzdušia na svete. Práve v oblastiach, kde horeli rozsiahle lesné plochy, boli celé regióny pokryté jemným popolom a ľudia tu čelili problémom s dýchaním. Pri horení dreva totiž vznikajú nebezpečné jemné prachové častice (PM10 a PM2,5) a benzo(a)pyrén, ktoré spôsobujú zdravotné problémy nielen ľuďom, ale aj ostatným živým organizmom.

Rastúca hrozba

Aj pre štáty EÚ, vrátane Slovenska, predstavuje dezertifikácia rastúcu hrozbu. Zo scenárov zmien klímy vyplýva v tomto storočí rastúca zraniteľnosť EÚ voči dezertifikácii, vyššie teploty a suchá a menší úhrn zrážok. V roku 2015 sa členské štáty EÚ zaviazali dosiahnuť do roku 2030 neutralitu degradácie pôdy v EÚ. Dezertifikácia je dôsledkom, ale aj príčinou klimatických zmien – pri degradácii pôdy vznikajú skleníkové plyny a degradovaná pôda má nižšiu schopnosť uchovávať uhlík.

Aj na tomto príklade vidíme, že globálne zmeny a problémy (zmena klímy, zhoršená kvalita ovzdušia, požiare, rozširovanie púští, znižovanie biodiverzity, strata ekosystémov atď.) sú navzájom prepojené. Riešením je zavádzanie účinných opatrení na globálnej, regionálnej aj lokálnej úrovni s dôrazom na synergie (prepojenie) aktivít. Bez spoločného prístupu môže byť naše úsilie zbytočné.