Aktualita

Cieľom kampane Do školy po vlastných nie je iba podporiť chôdzu a cyklistickú dopravu, ale predovšetkým zistiť, ako samotné deti vnímajú svoju cestu do školy, čo im bráni využívať aktívne formy dopravy a ako doprava v okolí škôl ovplyvňuje bezpečnosť aj kvalitu ovzdušia. Výsledky z jednotlivých škôl ukazujú, že cesta do školy je oveľa viac než presun z bodu A do bodu B. Je to priestor, v ktorom sa stretávajú deti, rodičia, autá, verejná doprava, chodci a cyklisti – a zároveň miesto, kde sa rozhoduje o tom, aký vzduch deti dýchajú na začiatku svojho školského dňa.

Deti majú o chôdzu a bicyklovanie záujem, realita je však často iná

Jedným z významných zistení dotazníkových prieskumov je, že preferovaný spôsob dopravy detí nemusí zodpovedať spôsobu, akým do školy skutočne prichádzajú. Na ZŠ Ladislava Novomeského v Lučenci napríklad pri želanom spôsobe dopravy uviedlo 43 % respondentov chôdzu, 24,7 % bicykel a 22,5 % auto. Výsledky tak naznačili výrazný potenciál pre aktívnu mobilitu. Podobne aj na ďalších školách deti uvádzali záujem o bicyklovanie či chôdzu, pričom ich každodennú voľbu ovplyvňovali najmä vzdialenosť bydliska, kvalita a dostupnosť infraštruktúry, dopravná situácia a pocit bezpečia. Na ZŠ Mládežnícka v Krásne nad Kysucou využívala viac ako polovica respondentov pravidelne niektorú z aktívnych foriem dopravy – chôdzu, bicykel alebo kolobežku. Súčasne však približne tretina žiakov uviedla, že sa pri dochádzaní necíti bezpečne. Podobný obraz priniesla aj ZŠ Jána Amosa Komenského v Púchove, kde približne 40 % žiakov uviedlo, že do školy chodí pešo. Približne polovica detí chodila do školy samostatne.

Ďalším zaujímavým zistením je aj rozdiel medzi vnímaním detí a rodičov, najmä pri hodnotení ich samostatnosti a bezpečnosti. Deti chcú dochádzať samostatne, no rodičia majú obavy o ich bezpečnosť. Znamená to, že potenciál na zmenu existuje. Otázkou je, či mu dokážeme vytvoriť vhodné podmienky.

Keď sa príchod do školy stáva dopravným problémom

Okolie školy je v ranných hodinách miestom intenzívneho pohybu. V krátkom čase sa tu koncentruje veľké množstvo ľudí a vozidiel. Rodičia privážajú deti, autobusy zastavujú na zastávkach, deti vystupujú z áut, chodci prechádzajú cez cesty a cyklisti sa snažia dostať do školy. Ak pritom vozidlá zastavujú priamo pred školou, parkujú na chodníkoch alebo blokujú priechody, vzniká nielen bezpečnostný problém. Vzniká aj problém s kvalitou ovzdušia. Aktivita Do školy po vlastných preto na viacerých školách prepájala dopravné mapovanie s informatívnym meraním prachových častíc.

Na ZŠ Ladislava Novomeského v Lučenci sa počas ranného dopravného náporu pred školou tvorili kolóny a vozidlá často zostávali stáť s naštartovaným motorom. Pri jednom z pozorovaní bolo zaznamenané, že 84 % vozidiel, ktoré pred školou zastavili, ponechalo motor v chode na voľnobeh. Najvyššie koncentrácie prachových častíc boli namerané práve počas rannej dopravnej špičky. Podobná situácia bola identifikovaná aj na ZŠ Golianova v Banskej Bystrici. V ranných hodinách sa pred školou tvorili kolóny a vozidlá zastavovali tesne pred priechodmi pre chodcov, často s naštartovaným motorom. Takéto správanie prispieva ku kumulatívnemu nárastu znečisťujúcich látok v priestore, kde sa súčasne pohybuje veľké množstvo detí. Význam lokality z pohľadu ovzdušia podčiarkuje aj blízkosť automatickej monitorovacej stanice na Štefánikovom nábreží tzv. dopravného typu, kde sú dlhodobo zaznamenávané zhoršené ukazovatele znečistenia a smogové situácie. V ZŠ Trebišovská 10 v Košiciach bolo možné túto súvislosť sledovať ešte konkrétnejšie. Počas rannej špičky sa uskutočnilo sčítanie dopravy a informatívne meranie prachových častíc na troch lokalitách. Na rohu Rožňavskej ulice bolo zaznamenaných minimálne 150 a maximálne 164 vozidiel, ktoré krátkodobo zastavovali s cieľom priviezť žiakov. Táto lokalita zároveň vykazovala vyššie koncentrácie prachových častíc. Na frekventovanej Popradskej ulici prešlo počas rannej špičky 630 až 740 vozidiel; približne 20 z nich zastavovalo s cieľom vysadiť žiakov.

Nejde pritom iba o samotný počet vozidiel. Dôležitú úlohu zohráva aj spôsob, akým sa vozidlá v okolí školy pohybujú a zastavujú. Každé ráno sa tak pred školou môže opakovať rovnaký mechanizmus: viac áut znamená viac pohybu, zastavovania, rozbiehania a státia v priestore, kde sa súčasne pohybujú deti.

Paradox bezpečnosti

Bezpečnosť patrí medzi najčastejšie dôvody, prečo rodičia volia individuálnu automobilovú dopravu. Ak majú pocit, že cesta do školy nie je bezpečná, dieťa radšej odvezú. Takéto rozhodnutie je pochopiteľné. Z pohľadu jednotlivého rodiča môže auto predstavovať ochranu. Z pohľadu celej školy však môže vzniknúť paradox. Čím viac detí prichádza autom, tým viac vozidiel sa sústreďuje v bezprostrednom okolí školy. A čím viac vozidiel je v tomto priestore, tým náročnejšie je zabezpečiť prehľadné a pokojné prostredie pre chodcov a cyklistov. Na ZŠ Pribinova v Zlatých Moravciach túto súvislosť pomenovali veľmi priamo: bezpečnosť je jedným z dôvodov, prečo rodičia deti vozia autom, zároveň však automobilová doprava prispieva k prehusťovaniu dopravy pri škole.

Podobnú skúsenosť priniesli aj školy v Banskej Bystrici, Košiciach a Púchove. V Púchove deti, rodičia aj pedagógovia upozornili na rýchlu a bezohľadnú jazdu, neprehľadnú križovatku pred školou, problematické parkovanie a nedostatočné podmienky pre chodcov a cyklistov. Ako možné riešenia navrhovali semafor, zníženie rýchlosti, viac priechodov pre chodcov či cyklistickú infraštruktúru. Bezpečnosť, mobilitu a kvalitu ovzdušia preto nemožno riešiť oddelene.

Čo deti vidia, keď sa pozerajú na svoju cestu do školy

Súčasťou aktivít na školách bolo nielen dotazníkové zisťovanie, ale aj terénne mapovanie a tvorba pocitových máp. Deti dostali možnosť prejsť si svoje bežné trasy a označiť miesta, ktoré považujú za bezpečné, problematické alebo nepríjemné. Výsledkom nebol iba zoznam nedostatkov. Vznikol obraz školského okolia z perspektívy jeho každodenných používateľov.

Na ZŠ Sídlisko 2 vo Vranove nad Topľou identifikovali žiaci 55 problémových a 14 pozitívnych bodov. Problémy sa týkali najmä stavu chodníkov, cyklistickej infraštruktúry, priechodov a dopravného značenia. Na ZŠ J. A. Komenského v Seredi odhalili žiaci v okolí školy 53 problematických miest, v Lučenci žiaci zas identifikovali 58 rizikových bodov. Na ZŠ Mládežnícka v Krásne nad Kysucou bolo počas terénneho mapovania identifikovaných 86 podnetov. Najväčšiu skupinu tvorili problémy s chodníkmi, nasledovali chýbajúce priechody pre chodcov, parkovanie vozidiel na chodníkoch, stav ciest a dopravné značenie. Za najproblematickejšiu bola označená najmä križovatka Mládežnícka – 1. mája, kde žiaci upozorňovali na vysokú intenzitu dopravy, vyššiu rýchlosť a neprehľadnosť križovatky.

Aj ZŠ Golianova v Banskej Bystrici ukázala, že deti dokážu veľmi konkrétne pomenovať problémy na svojich každodenných trasách. Mapovanie bolo zamerané na chodníky, priechody pre chodcov, cesty, križovatky, parkovanie, verejný priestor a cyklistickú infraštruktúru. Výsledky následne vytvorili základ spoločnej pocitovej mapy kritických bodov a návrhov opatrení.

V Košiciach žiaci upozornili najmä na poškodené chodníky, obmedzenú viditeľnosť v križovatkách, nesprávne zaparkované vozidlá a zanedbané verejné priestranstvá. Tieto zistenia boli spracované do pocitovej mapy, ktorá zachytáva skúsenosti žiakov s ich každodennou cestou do školy. Deti teda dokážu veľmi presne pomenovať, kde sa stretáva dopravný, bezpečnostný a environmentálny problém.

Cesta do školy a kvalita ovzdušia: problém, ktorý nevidíme

Bezpečnostné riziko vidíme. Auto stojace na priechode vidíme. Rozbitý chodník vidíme. Znečistené ovzdušie však nevidíme. Práve preto je jeho súvislosť s dopravou pri školách ľahké prehliadnuť. Informatívne merania realizované v rámci aktivity ukázali, že koncentrácie prachových častíc sa počas rannej dopravnej špičky môžu meniť a krátkodobo narastať.

V Krásne nad Kysucou boli zaznamenané krátkodobé výkyvy koncentrácií PM₂,₅ a PM₁₀, pričom najvýraznejšie sa prejavili pri PM₁₀. V Lučenci sa najvyššie koncentrácie objavili v čase rannej dopravnej špičky. Košice priniesli ďalší dôležitý rozmer – možnosť spojiť meranie kvality ovzdušia priamo so sčítaním dopravy. Žiaci sa podieľali na obsluhe meracích prístrojov, zapisovaní údajov aj sčítavaní vozidiel. Aktivita tak nebola iba pozorovaním problému, ale zároveň praktickou environmentálnou a občianskou skúsenosťou. Tieto merania nemožno interpretovať ako dlhodobé hodnotenie kvality ovzdušia. Ich význam je predovšetkým ilustratívny a lokálny. Ukazujú však dôležitú vec: dopravná situácia bezprostredne pri škole je relevantná aj z pohľadu znečisťujúcich látok, ktoré deti počas príchodu do školy dýchajú. Preto je podpora pešej a cyklistickej dopravy viac než otázkou mobility. Je aj opatrením, ktorým môžeme znižovať počet vozidiel v bezprostrednom okolí škôl a vytvárať priaznivejšie podmienky pre deti.

Bezpečnosť je aj o dôvere

Aby dieťa mohlo chodiť do školy pešo, nestačí mu povedať, aby bolo opatrné. Potrebujeme vytvoriť prostredie, ktorému môže dôverovať aj jeho rodič. Dôvera vzniká vtedy, keď dieťa pozná svoju trasu, vie, kde bezpečne prejsť cez cestu, kde vodiči rešpektujú jeho prítomnosť a chodníky umožňujú plynulý pohyb. Pomáha aj kvalitný verejný priestor – zeleň, čistota, dostatok priestoru pre chodcov, cyklostojany či príjemné miesta na oddych. Výsledky aktivity zároveň ukázali, že riešenia nemusia byť vždy rozsiahle a finančne náročné. V Banskej Bystrici sa napríklad už počas realizácie aktivity uskutočnili úpravy niektorých kritických miest – rekonštrukcie chodníkov a zníženie obrubníkov pri priechodoch pre chodcov.

Medzi ďalšie navrhované opatrenia patrilo zviditeľnenie priechodov, doplnenie chýbajúcich priechodov, zlepšenie cyklistickej infraštruktúry, osvetlenia či vytvorenie zón typu kiss & ride. V Banskej Bystrici sa ako potenciálne riešenie ukázalo využitie existujúcich odstavných plôch a parkoviska pre autobusy ako kiss & ride zóny alebo parkoviska pre rodičov. Takéto riešenie môže pomôcť presunúť časť automobilovej dopravy ďalej od školského vchodu a znížiť dopravnú záťaž v bezprostrednom okolí školy. Aj preto sú výsledky pocitových máp dôležité. Deti neoznačovali iba to, čo je zlé. Dokázali pomenovať aj to, čo funguje a čo by malo byť v ich okolí častejšie.

V Školskom pláne mobility ZŠ J. A. Komenského v Seredi je cieľom opatrení v podobe úprav priechodov pre chodcov, doplnenia spomaľovacích prvkov a presunu parkovania zamestnancov mimo hlavného vstupu znížiť počet áut v bezprostrednom okolí školy, zvýšiť bezpečnosť detí a podporiť aktívnu dopravu.

Škola môže byť začiatkom zmeny

Aktivita Do školy po vlastných ukazuje, že deti dokážu byť nielen účastníkmi, ale aj aktívnymi pozorovateľmi a spolutvorcami zmien vo svojom okolí. Skúsenosti zo zapojených škôl svedčia o tom, že kombinácia dotazníkového prieskumu, terénneho mapovania, pocitových máp, sčítania dopravy a informatívnych meraní poskytuje komplexnejší pohľad na podmienky dochádzania detí. Zároveň vytvára priestor na komunikáciu medzi školou, rodičmi, deťmi, samosprávou, políciou a ďalšími aktérmi. Príklady z Púchova, Serede, Banskej Bystrice a ďalších miest potvrdzujú, že výsledky nemusia zostať iba súčasťou školskej aktivity. Zistenia a pocitové mapy boli prezentované zástupcom miest spolu so žiakmi a pedagógmi a mestá prejavujú záujem využiť podobný prístup aj pri ďalších školách. Navyše sú užitočným podkladom pre školské plány mobility či dopravné štúdie uskutočniteľnosti.

Výsledkom preto nemusí byť iba viac detí chodiacich do školy pešo. Výsledkom môže byť menej áut pred školou, menej dopravného chaosu, bezpečnejšie chodníky a priechody, príjemnejší verejný priestor a čistejší vzduch, ktorý deti každé ráno dýchajú. A práve v tom spočíva význam aktivity Do školy po vlastných. Bezpečná a čistá cesta do školy nie je iba spôsob, ako sa dostať do školy. Je súčasťou prostredia, v ktorom deti vyrastajú.

Bližšie informácie o aktivite Do školy po vlastných a jej výsledkoch nájdete na webe: https://dnesdycham.populair.sk/do-skoly-po-vlastnych