Les nám poskytuje pocit harmónie, prirodzenej rovnováhy, príjemnú klímu, čistú vodu, plní dôležité pôdoochranné, protierózne a ďalšie funkcie v krajine. Hovoríme o tzv. ekosystémových službách lesa. 

Čo robí les s ovzduším

Lesné dreviny, krovinová etáž, celkovo zeleň, má nenahraditeľný význam pri „očisťovaní“ ovzdušia od prachových častíc. K vysoko účinným drevinám schopným zachytávať cudzorodé látky patria najmä stromy so širokými listami a husto olistenou korunou - javory, duby, topole, buky, ale aj breza, či agát. V odbornej literatúre sa uvádza, že napr. jeden hektár bukového lesa odfiltruje za vegetačné obdobie 30 až 60 ton prachu, hektár dubového porastu 50 až 54 ton, borovicový porast 37 ton a hektár smrekového lesa okolo 30 ton. Schopnosť drevín zachytávať prachové častice je tým vyššia, čím vyššia je frekvencia dažďových zrážok, ktoré zmývajú nánosy prachu na listoch a ihliciach drevín.

Koncentrácia prachových častíc v ovzduší pod korunami stromov je vo vegetačnom období približne o 42 % nižšia a v zimnom období o cca 15 až 33 % nižšia ako v bezlesnej krajine. Významná je aj schopnosť zelene absorbovať plynné škodliviny v ovzduší. 

Významnou biologickou zložkou lesného prostredia z hľadiska zdravotno-hygienického a rekreačného, je zvýšená ionizácia vzduchu, zvýšený obsah prchavých organických látok (terpénov a silíc), ktoré vylučujú dreviny. V procese fotosyntézy vznikajú aj fytoncídy - látky, ktoré majú schopnosť ničiť choroboplodné mikróby. Vzduch v lese obsahuje desaťnásobne menej baktérií, než vzduch v urbanizovaných oblastiach. Porasty borievky môžu vylúčiť do ovzdušia až 30 kg fytoncídných látok za 24 hodín z 1 hektára. V borovicovom a borievkovom poraste sa zistilo takmer sterilné ovzdušie. Čistota vzduchu obohateného iónmi a fytoncídmi uľahčuje dýchanie a prináša úľavu, preto sa v horách cítime tak dobre.

Čo „hovoria“ lesy na znečistenie ovzdušia?

Zhoršená kvalita ovzdušia patrí medzi najzávažnejšie škodlivé činitele pre lesné ekosystémy spôsobené človekom. Mnohí si pamätáme smutné obrazy usychajúcich lesov v Česku z 80. rokov minulého storočia, spôsobené emisiami z uhoľných elektrární. Česko je aj dnes krajinou s najviac poškodenými lesmi v EÚ. 

Na Slovensku tzv. imisné poškodenie lesov od roku 2002 klesá, čo súvisí aj s poklesom vývoja emisií základných znečisťujúcich látok (hlavne SO₂ a NO_X). Treba však jedným dychom dodať, že hoci u nás v súčasnosti neevidujeme hromadné odumieranie lesa v dôsledku škodlivín v ovzduší, dlhodobé pôsobenie aj nižších koncentrácií znečisťujúcich látok môže spôsobovať to, že dreviny sú menej odolné voči prirodzeným patogénom, baktériám, hubám, či podkôrnemu hmyzu.