Aktualita

Priemysel patrí medzi hlavné zdroje znečistenia ovzdušia, aj keď v posledných desaťročiach došlo k  výraznému poklesu emisií vďaka legislatíve EÚ, modernizácii technológií a uzatvoreniu niektorých starších závodov. Na Slovensku sú dlhodobo tradične zastúpené priemyselné odvetvia ako hutnícka výroba, výroba železa a ocele, výroba koksu a rafinérskych výrobkov, chemická výroba, stavebný priemysel a ďalšie. Pri priemyselnej výrobe sa do ovzdušia vplyvom manipulácie s materiálmi, ich skladovaním a prepravou, uvoľňujú prioritne prachové častice a oxidy síry.

Merania OZ CEPTA boli vykonávané prístrojom P-Trak Ultrafine Particle Counter od TSI, model 8525, ktorý meria UFP s priemerom 0,02 - 1 µm ako počet častíc na 1 cm³ vzduchu.

Košické oceliarne

V obciach Haniska, Bočiar, Perín – Chym a Veľká Ida, situovaných v blízkosti košickej oceliarne, prebiehali 9. novembra 2024 informatívne merania, ktoré zisťovali, do akej miery vplývajú oceliarne na koncentráciu ultrajemných častíc v okolitých obciach. Koncentrácie UFP v jednotlivých obciach výrazne kolísali. Tieto fluktuácie boli spôsobené ďalšími prítomnými zdrojmi - lokálnymi kúreniskami a tiež dopravou.

V závislosti od smeru prúdenia vetra však bolo možné konštatovať, že prevádzka košickej oceliarne sa môže podieľať na zvyšovaní koncentrácií UFP v priľahlých obciach až dvojnásobne, v porovnaní s neovplyvneným, resp. málo ovplyvneným pozadím.

Bratislavská rafinéria

Informatívne merania uskutočnené 12. novembra 2024 v lokalitách Podunajské Biskupice v Bratislave a v obci Rovinka, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti bratislavskej rafinérie, ukázali, že v čase prúdenia vzduchu mimo meraných lokalít boli zaznamenané len mierne zvýšené koncentrácie ultrajemných častíc, navyše spôsobené lokálnym vykurovaním.

Identické merania z roku 2022, kedy prúdenie vzduchu nieslo dym z rafinérie priamo na obytné časti, naznačovali, že rafinéria môže počas svojej prevádzky zvyšovať koncentrácie UFP v priľahlých oblastiach 4 až 8-násobne, v porovnaní s pozadím nameraným v mestskej časti Rača. V čase zvýšených koncentrácií UFP bolo cítiť aj zápach.

Ako sa chrániť pred znečistením z ovzdušia?

• Zaujímať sa o kvalitu ovzdušia vo svojom okolí prostredníctvom spravodajstva kvality ovzdušia na www.shmu.sk alebo www.dnesdycham.sk,
• v čase zhoršenej prípadne zlej kvality ovzdušia postupovať podľa odporúčaní – obmedziť namáhavú činnosť vonku, zvážiť pobyt vonku, nevetrať, použiť respirátor – najmä v prípade citlivých skupín obyvateľstva (deti, tehotné ženy, seniori, chronicky chorí ľudia),
• napomáhať zlepšovaniu kvalitu ovzdušia každodennými rozhodnutiami v oblasti dopravy, vykurovania a ďalších.

Ultrajemné prachové častice

Ultrajemné prachové častice sú častice s priemerom menším alebo rovnakým ako 100 nm (0,1 µm), ktoré ľahko prenikajú z dýchacieho systému do krvného obehu a môžu byť prenášané do citlivých orgánov či do centrálneho nervového systému. Ich prítomnosť v krvi môže ovplyvniť jej funkcie a vlastnosti. Sú vysoko reaktívne a môžu obsahovať ťažké kovy a toxické látky. Hmotnosť UFP je v štandardne meranom veľkostnom spektre PM₁₀ a PM_2,5 zanedbateľná, preto je pre hodnotenie zdravotných vplyvov vhodnejšie meranie počtu častíc a ich veľkostnej distribúcie.

V porovnaní s časticami PM₁₀ a PM_2,5, ktoré sú predmetom regulácie a majú jasne stanovené meracie normy, UFP v súčasnosti nie sú zahrnuté do národnej legislatívy, ktorá upravuje kvalitu ovzdušia na Slovensku. V novej Smernici EÚ o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe z októbra 2024 sa UFP uvádzajú ako nové znečisťujúce látky, ktoré bude povinné monitorovať. Vzhľadom na rozlohu a počet obyvateľov členských štátov sa požiadavky na umiestnenie vzorkovacích miest na meranie UFP líšia.

Hodnotenie kvality ovzdušia

Na vzduch, ktorý dýchame vplývajú emisie vypúšťané z priemyslu, dopravy, domácností a iných, aj prírodných zdrojov, ale tiež rozptylové podmienky, či už meteorologické prvky alebo orografia. Vzorkovacie zariadenia národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia, ktorú prevádzkuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), sú podľa vyhlášky č. 250/2023 Z. z. o kvalite ovzdušia umiestnené 1,5 (dýchacia zóna) až 4 metre nad zemou. Znečisťujúce látky majú svoje limitné alebo cieľové hodnoty na ochranu zdravia ľudí a určité z nich aj stanovený počet povolených prekročení. Hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva SHMÚ zisťovaním úrovne znečistenia ovzdušia použitím metód stáleho merania, výpočtu (modelovania), predpovedania alebo odhadu. Závery hodnotenia kvality ovzdušia sú zverejnené každoročne v správe o kvalite ovzdušia.

Občianske združenie Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) vznikla v roku 2005 s cieľom podpory a realizácie činností, ktoré rozvíjajú princípy trvalej udržateľnosti. V rámci projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia vykonáva meranie ultrajemných častíc v ovzduší za účelom zvyšovania povedomia verejnosti o negatívnom vplyve znečistenia ovzdušia na zdravie ľudí a prezentácie opatrení na znižovanie znečistenia v ovzduší.

Správa z meraní znečistenia ovzdušia ultrajemnými časticami z priemyselnej činnosti je dostupná na: 
https://cepta.sk/wp-content/uploads/2025/04/Report-250330-Priemysel-SK.pdf 

Informácie o meraniach zameraných na znečistenie z dopravy nájdete na: 
https://populair.sk/sk/aktualita/meranie-ultrajemnych-castic-ukazuje-ako-nachylne-je-ovzdusie-na-zmeny-ako-vieme-ovplyvnit-tieto-zmeny-my      

Informácie o meraniach zameraných na znečistenie z lokálnych kúrenísk nájdete na: 
https://populair.sk/sk/aktualita/meranie-ultrajemnych-castic-z-lokalnych-kurenisk-ako-znizovat-emisie-z-domacnosti