Výskumný tím z Desert Research Institute analyzoval satelitné dáta z Nepálu a severozápadnej Indie z rokov 2002 až 2017 za účelom pozorovania vplyvu aerosólov na atmosféru. 

Aerosóly sú pevné alebo kvapalné častice rozptýlené v ovzduší (napr. prach, peľ, baktérie, soľ, ľad, kvapôčky vody, rôzne znečisťujúce látky). Prachové častice, ktorých zdrojom môže byť prírodná i ľudská činnosť, dokážu podľa záverov vedcov blokovať slnečné žiarenie, ktoré dopadá na zem a absorbovať teplo. V oblastiach, kde zaznamenali zvýšené koncentrácie prachových častíc v ovzduší, zistili, že bod mrazu v atmosfére bol vyšší o viac ako 130 metrov. To znamená, že na územiach, kde malo snežiť pršalo, čo mohlo urýchliť aj topenie ľadovcov. Spozorovaná bola tiež vyššia intenzita a množstvo zrážok.

Vplyvu znečistenia ovzdušia na počasie sa venoval aj výskum z roku 2015. Inšpiráciou pre výskum boli rozsiahle katastrofické povodne v čínskej provincii S'-čchuan. Vedci v simulovaných podmienkach prišli k podobným záverom – aerosóly v atmosfére absorbujú teplo zo slnka, čím znižujú šance zrážok počas dňa. Počas noci sa teplý vzduch presúva nad hornaté oblasti a smeruje vyššie do atmosféry. Dôsledkom sú silné zrážky, ktoré zhoršujú povodňovú situáciu.

Je známe, že znečisťujúce látky v ovzduší negatívne vplývajú na ľudské zdravie. Pozornosť venujeme predovšetkým zdravotným vplyvom, vedci však upozorňujú a naznačujú, že je potrebné začať sa venovať aj vplyvom znečisteného ovzdušia na životné prostredie a zavádzať opatrenia na zníženie emisií.