Blogový článok

Som milovník prírody a všetkého, čo s ňou súvisí. Takmer každú voľnú minútu svojho života trávim vonku a v prírode, preto mi osud našej planéty nie je ľahostajný, obzvlášť ovzdušie, ktoré dýchame. 

„Ty bývaš v Bratislave? To tam musíte mať veľmi zlé ovzdušie... Ani sa nečudujem, že tak rada chodíš do hôr. Tam u vás, na dolniakoch, je všetko špinavé - samý priemysel, autá, doprava, paneláky a betónová džungľa. Konečne si prišla domov a môžeš sa nadýchať čerstvého vzduchu.“

Takéto tvrdenia a zovšeobecnenia počúvam zo svojho okolia pomerne často. Pochádzam zo severnej časti Slovenska, no žijem v Bratislave, kde pracujem ako manažérka kvality ovzdušia pre Bratislavský kraj. Keď sa ľudia dozvedia, čomu sa venujem, prirodzene ich zaujíma, „ako je na tom tá Bratislava“. Mnohí automaticky predpokladajú, že ovzdušie v hlavnom meste musí byť výrazne horšie ako v iných častiach Slovenska.

Známi sa na mňa niekedy pozerajú takmer so súcitom a hovoria mi, že je dobre, keď sa vrátim do hornatej časti Slovenska a môžem sa konečne poriadne nadýchnuť. Práve tieto rozhovory ma inšpirovali napísať o tom, aké ovzdušie v Bratislave v skutočnosti je a či je na „bratislavskej dolnej zemi" naozaj vždy horšie ako medzi horami.

Možno vás prekvapím, ale veci nie sú také jednoznačné. Kvalitu ovzdušia ovplyvňuje viacero faktorov a nie je to len otázka toho, či žijeme v meste alebo v horách. Svoje miesto tu má tvar krajiny, počasie, vietor, ale aj to, odkiaľ znečistenie pochádza. A práve preto môže byť realita niekedy úplne iná, ako by sme podľa samotného pohľadu na krajinu čakali.

Keď hory nepustia znečistenie preč

Hory si spájame s lesmi, čistotou a čerstvým vzduchom. Tento obraz môže byť pravdivý na hrebeňoch alebo mimo obývaných lokalít, no v horských dolinách a kotlinách môže byť situácia úplne iná.

Keď sa nad tým zamyslíme, hory majú jeden problém, ktorý si pri predstave čistého horského vzduchu často neuvedomujeme. Nie všade sa totiž vzduch môže voľne rozptýliť. V úzkych dolinách a kotlinách sa pri bezveternom počasí môže znečistenie jednoducho „zadržať“ pri zemi.

Typickým príkladom je teplotná inverzia. Studený vzduch zostane pri povrchu a nad ním sa vytvorí teplejšia vrstva, ktorá bráni prirodzenému premiešavaniu vzduchu. Ak sa k tomu pridá vykurovanie domácností, najmä drevom alebo inými tuhými palivami, znečistenie sa môže v obci postupne hromadiť.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) upozorňuje, že horské doliny a kotliny patria medzi oblasti, v ktorých sa inverzie vyskytujú intenzívnejšie a trvajú dlhšie. Zároveň ide o oblasti náročnejšie na vykurovanie a miestami aj s vyšším podielom vykurovania pevnými palivami. Táto kombinácia vytvára podmienky na zimné epizódy zhoršenej kvality ovzdušia. 

Dôležitú úlohu zohráva spôsob vykurovania. Emisie z domácich vykurovacích zariadení sú vypúšťané v malej výške a v bezprostrednej blízkosti obydlí. Pri spaľovaní dreva alebo uhlia v starých či nesprávne prevádzkovaných zariadeniach sa do ovzdušia dostávajú prachové častice a ďalšie zdraviu škodlivé látky. Znečistenie sa potom pri nepriaznivých rozptylových podmienkach môže udržiavať priamo v obci.

Čo teda ovplyvňuje kvalitu ovzdušia v Bratislave?

Bratislava má, samozrejme, vlastné problémy. Významnú úlohu tu zohráva cestná doprava, ktorá prispieva k emisiám oxidov dusíka a prachových častíc. Prašnosť nevzniká iba vo výfukoch, ale aj obrusovaním pneumatík, bŕzd a vozovky či opätovným vírením prachu usadeného na cestách. 

Na druhej strane, otvorenejší a veternejší terén juhozápadného Slovenska môže za určitých meteorologických situácií poskytovať lepšie podmienky na rozptyl znečistenia než uzavretá horská kotlina. To neznamená, že Bratislava má vždy čistý vzduch. Znamená to však, že jednoduché delenie na "čistý sever" a "znečistený juh" nezodpovedá skutočnosti.

A samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na priemysel. Aj ten je zdrojom emisií a veľké priemyselné zdroje nájdeme na rôznych miestach Slovenska, nielen v Bratislave. Pri nich však opäť platí, že veľký zdroj ešte automaticky neznamená najväčší vplyv na to, čo dýchame. Ide o tzv. veľké zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré podliehajú regulácii a kontrole. Ich príspevok preto treba vnímať v kontexte ostatných zdrojov a konkrétnych podmienok v danom území.

Predstava, že za znečisteným ovzduším musí byť vždy priemysel, je preto zavádzajúca. Niekedy môže mať väčší význam doprava, lokálne vykurovanie alebo jednoducho to, aké sú v daný deň podmienky na rozptyl znečistenia.

Pri hodnotení kvality ovzdušia totiž nie je dôležité len to, koľko znečisťujúcich látok zdroj vypustí, ale aj to, aké koncentrácie sa napokon dostanú do takzvanej dýchacej zóny, teda do priestoru, v ktorom sa pohybujeme a dýchame.

Čo hovoria čísla

Pri hodnotení kvality ovzdušia nestačí subjektívny pocit, vôňa dymu ani pohľad na panorámu mesta. Potrebujeme merania. Na Slovensku koncentrácie znečisťujúcich látok sleduje SHMÚ prostredníctvom Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia. Hodnotenie sa opiera o údaje z monitorovacích staníc a o matematické modelovanie, ktoré pomáha posudzovať aj územia bez vlastnej stanice.

Medzi sledované látky patria najmä:

• PM₁₀ a PM_2,5, teda prachové častice rôznej veľkosti,
• oxid dusičitý, ktorý úzko súvisí najmä s dopravou a spaľovacími procesmi,
• prízemný ozón, ktorý býva problematický predovšetkým počas slnečných a horúcich období,
• oxid siričitý, oxid uhoľnatý a benzén,
• benzo(a)pyrén a vybrané ťažké kovy.

Podľa správy SHMÚ za rok 2025 pokračoval na Slovensku pozitívny trend postupného znižovania koncentrácií viacerých znečisťujúcich látok. Lokálne problémy však pretrvávajú, najmä v súvislosti s vykurovaním domácností tuhými palivami a dopravným zaťažením miest.

Denná limitná hodnota pre PM₁₀ bola v roku 2025 prekročená na dvoch monitorovacích staniciach – vo Veľkej Ide a v Jelšave. Vo februári sa počas dlhotrvajúcich teplotných inverzií znečisťujúce látky dočasne hromadili predovšetkým v horských kotlinách a dolinách. Tieto výsledky ukazujú, že vážnejšie problémy s prachovými časticami nemusia byť automaticky sústredené v hlavnom meste. 

Ani v Bratislave však nie je situácia vždy ideálna. V roku 2025 bola na stanici Bratislava – Jeséniova prekročená cieľová hodnota pre prízemný ozón. Zvýšené koncentrácie ozónu súviseli najmä s epizódami horúceho letného počasia. K tvorbe prízemného ozónu prispievajú tzv. prekurzory ozónu, medzi ktoré patria napríklad oxidy dusíka a ďalšie látky pochádzajúce aj z dopravy.

Celkový obraz je teda pestrejší, než naznačujú zaužívané stereotypy. Bratislava sa môže stretávať najmä s vplyvom dopravy a počas horúcich letných dní aj so zvýšenými koncentráciami prízemného ozónu. Horské doliny a kotliny môžu mať počas vykurovacej sezóny problém najmä s prachovými časticami a benzo(a)pyrénom. A pri tom všetkom hrá svoju úlohu aj počasie, ktoré môže rozhodnúť o tom, či sa znečistenie rozptýli, alebo zostane tam, kde vzniklo.

Aktuálny stav sa navyše nedá spoľahlivo odhadnúť iba podľa ročného priemeru alebo podľa toho, kde sa práve nachádzame. Kvalita ovzdušia sa priebežne mení. 

Kde sa o tom dozviem viac? 

Ak ťa kvalita ovzdušia zaujala a chceš sa o nej dozvedieť viac, informácie môžeš nájsť priamo u odborníkov, ktorí sa tejto téme venujú. Medzi hlavné zdroje patria Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) a ich webové stránky a portály:

www.minzp.sk  
www.shmu.sk   
www.enviroportal.sk  
www.populair.sk 

Práve z týchto zdrojov som pri písaní čerpala aj ja.

Ak však nechceš študovať odborné informácie a zaujíma ťa jednoducho to, ako sa dýcha práve tam, kde sa nachádzaš, veľmi praktická je webová aplikácia www.dnesdycham.sk. Nájdeš tam jednoduchý „semafor kvality ovzdušia“, ktorý vychádza z údajov z monitorovacích staníc a prostredníctvom indexu kvality ovzdušia informuje o stave a poskytuje aj odporúčania pre bežnú populáciu a citlivé skupiny.

Každé ráno si tak môžeš pozrieť, aká je situácia tam, kde sa práve nachádzaš, a podľa toho prispôsobiť svoje aktivity. Je to jednoduchý spôsob, ako mať prehľad o tom, čo práve dýchame, a zároveň myslieť na svoje zdravie aj na zdravie svojich blízkych.

A ak ťa téma zaujala ešte viac, pozrieť sa môžeš aj na projekt LIFE Populair, ktorého súčasťou som aj ja ako manažérka kvality ovzdušia. Projekt sa okrem iného venuje informovaniu verejnosti, regionálnemu hodnoteniu kvality ovzdušia, zlepšovaniu modelovania a príprave opatrení na jeho zlepšenie. Viac o tejto peknej a hodnotnej práci sa dozvieš tu u nás na www.populair.sk 

Na záver už len krátke zamyslenie

Otázka by podľa môjho názoru teda nemala znieť iba: Je lepší vzduch v Bratislave alebo na severe? Dôležitejšie je pozerať sa na to, čo kvalitu ovzdušia v konkrétnom mieste ovplyvňuje. Aké sú tam zdroje znečistenia? Ako vyzerá krajina? Aké sú meteorologické podmienky a čo práve ukazujú merania?
A potom je tu ešte jedna otázka, ktorú si môžeme položiť všetci: Ako kvalitu ovzdušia ovplyvňujem ja? Či už ide o to, ako cestujeme, ako vykurujeme domácnosť, čo spaľujeme alebo koľko zbytočných emisií sami vytvárame. Jeden človek kvalitu ovzdušia nezmení, no naše každodenné rozhodnutia sa v konečnom dôsledku sčítavajú.