Blogový článok

Lenže ten pokoj netrval dlho. Hneď po sviatkoch nás čakal „darček“, o ktorý sme naozaj nestáli – niekto nám ukradol katalyzátor zo starého dieselového auta. V prvom momente sme si mysleli, že ide o omyl, že sa nám to sníva. Veď predsa niečo také sa nám nestáva. V tej chvíli nám, ale bolo jasné, že sviatočná atmosféra je definitívne preč, a ako to už pri takýchto situáciách býva, problémy sa ešte len mali začať.

Ako sme na to vlastne prišli?

Ráno naštartujete auto… a niečo je zle. Motor reve ako traktor a spodkom sa šíri smrad, ktorý by zobudil aj spiaceho medveďa. Najprv si poviete: „To bude len výfuková rúrka.“ No keď sa pozriete pod auto, vidíte realitu: prázdne miesto tam, kde mal byť katalyzátor.

A aj keď je to starý diesel, stále má spĺňať technické aj emisné limity. Už vtedy nám bolo jasné, že nejde o drobnú poruchu, ale o problém, ktorý bude treba riešiť.

Smrad, dym a kvalita ovzdušia

Jazda bez katalyzátora nie je len hlučná – je to aj vážny zásah do kvality ovzdušia. Katalyzátor funguje ako nenápadný pomocník, ktorý pri každej jazde pomáha znižovať množstvo škodlivín vo výfukových plynoch. Bez neho sa do vzduchu dostáva podstatne viac znečisťujúcich látok, ktoré síce často nevidíme, no ich účinky cítime veľmi rýchlo.

Nejde pritom o filter v klasickom zmysle slova, ale o chemický „premieňač“. Vďaka chemickým reakciám pomáha znižovať množstvo niektorých plynných znečisťujúcich látok, ako sú oxidy dusíka, oxid uhoľnatý či nespálené uhľovodíky, ktoré významne prispievajú k zhoršovaniu kvality ovzdušia a tvorbe sekundárnych znečisťujúcich látok. To, čo však katalyzátor zachytiť nedokáže, sú jemné prachové častice. Práve tie sú z pohľadu zdravia mimoriadne problematické, pretože sa dostávajú hlboko do pľúc a môžu vplývať nielen na dýchanie, ale aj na srdce, cievy či imunitný systém – často nenápadne, no dlhodobo.

Pri dieselových autách má preto veľký význam ešte jedna súčasť výfukového systému – DPF filter, teda filter pevných častíc (pri benzíne GPF). Jeho úlohou je zachytávať sadze a jemný prach, ktorý by inak unikal priamo do ovzdušia. Funguje pritom ako jemné sitko vo výfuku – častice sa v ňom postupne zachytávajú a filter sa prirodzene zapĺňa. Aby mohol dlhodobo správne fungovať, musí sa pravidelne čistiť. To sa deje najčastejšie pri dlhšej jazde vyššou rýchlosťou, kedy sa filter zahreje a zachytené sadze sa „vypália“.

V praxi však veľa áut jazdí najmä krátke mestské trasy, pri ktorých sa filter nestihne dostatočne zohriať a prirodzene vyčistiť. Postupne sa preto zanáša, rozsvieti sa kontrolka a namiesto toho, aby sa problém riešil, niektorí majitelia ho odsúvajú, ignorujú alebo filter dokonca nechajú nelegálne odstrániť. A práve vtedy sa z bežného auta stáva výrazne väčší zdroj znečistenia – často bez toho, aby si to jeho majiteľ vôbec uvedomoval. Okolie to však pocíti veľmi rýchlo, najmä v mestách a obciach, kde je áut aj ľudí najviac.

Prečo je to problém pre zdravie nás všetkých?

Zhoršená kvalita ovzdušia pritom neznamená len nepríjemný zápach. Má veľmi konkrétne následky: častejší kašeľ, dráždenie dýchacích ciest, sťažené dýchanie, zhoršovanie astmy a iných respiračných ochorení, ako aj zvýšenú záťaž pre srdcovo-cievny systém. Dlhodobé vystavenie znečistenému ovzdušiu je spájané so zvýšeným rizikom chronickej bronchitídy, zhoršovania funkcie pľúc, infarktu myokardu, mozgovej príhody a v niektorých prípadoch aj so zvýšeným rizikom vzniku nádorových ochorení. Najviac ohrozené sú pritom citlivé skupiny obyvateľstva, najmä deti, seniori a ľudia s chronickými ochoreniami. V zimnom období sa situácia často ešte zhoršuje v dôsledku kombinácie intenzívnejšej dopravy a vykurovania domácností, čo môže viesť k výraznému zhoršeniu kvality ovzdušia.

A nejde iba o nepohodlie. Podľa Európskej environmentálnej agentúry bolo v roku 2023 možné pripísať viac ako 180 000 predčasných úmrtí v rámci EÚ zvýšenej expozícii jemným prachovým časticiam PM_2,5.

Tieto čísla sa nevyhýbajú ani Slovensku. Odhady ukazujú, že znečistené ovzdušie každoročne prispieva k viac ako 5 000 predčasným úmrtiam, čo je 9 až 14 % všetkých úmrtí v krajine. Ide najmä o dôsledok dlhodobej expozície PM_2,5, NO₂ a ďalších škodlivín, ktoré organizmus zaťažujú pomaly, ale výrazne.

Inými slovami, znečistené ovzdušie skutočne skracuje životy ľudí, ktorí žijú v oblastiach s vyššími koncentráciami emisií.

A aj keď jedno staré auto svet nespasí ani nezničí, jazda bez katalyzátora alebo DPF filtra znamená, že do vzduchu uniká mnohonásobne viac škodlivín – bez akejkoľvek filtrácie či úpravy. Každá takáto jazda tak predstavuje malý, ale zbytočný príspevok k znečisteniu, ktoré nakoniec dýchame všetci.

Hľadanie riešenia

A tak sme sa ocitli v paradoxnej situácii – auto sme potrebovali, no bez katalyzátora to jednoducho nešlo. Úprimne… smrad bol taký prenikavý, že pred ním nebolo možné uniknúť – cítili sme ho okolo auta, cítili sme ho vo vnútri, a aj krátka chvíľa v blízkosti stačila na to, aby bol nepríjemný a rušivý. Preto nebolo o čom: museli sme zháňať nový katalyzátor.

Kto si myslí, že je to len „nejaká súčiastka“, ten ho ešte neskúšal kupovať, obzvlášť krátko po Vianociach. Skladom takmer nič, ceny sviatočne nesviatočné a staršie dieselové modely už dávno nepatria medzi bežný sortiment. Najdôležitejšie však bolo nájsť taký katalyzátor, ktorý bude kompatibilný so starším modelom, certifikovaný a v súlade s emisnými požiadavkami – a najmä nebude horší ako ten pôvodný.

Trvalo to pár dní, zopár telefonátov a ešte viac googlenia, ale nakoniec sa to podarilo. Auto má nový katalyzátor, opäť funguje tak, ako má, a emisie sú pod kontrolou.

Prečo o tom vlastne píšem?

Tento nepríjemný povianočný príbeh má jednu dôležitú myšlienku: Aj malé súčiastky v aute majú veľký vplyv na ovzdušie, ktoré všetci dýchame.

Krádeže katalyzátorov sú čoraz častejšie, pretože obsahujú drahé kovy, no jazda bez neho nie je riešenie – nie je ekologická, nie je zákonná a už vôbec nie je príjemná pre kohokoľvek v okolí. Katalyzátor nie je len kus kovu pod autom. Je to nenápadný strážca ovzdušia, ktorý pri každej jazde odvádza tichú, ale dôležitú prácu. Až keď zmizne, uvedomíme si, akú veľkú úlohu vlastne mal.

Avšak pri téme ovzdušia a dopravy nejde len o to, či je auto dieselové, benzínové alebo elektrické. Každý typ pohonu má svoje výhody aj limity. Elektromobily síce neprodukujú emisie z výfuku, no zároveň neriešia všetky problémy, ktoré doprava prináša – zápchy v mestách, nedostatok priestoru, zahltené ulice či bezpečnosť. Navyše aj pri elektromobiloch zostáva problém takzvaných nevýfukových emisií, ako je vírenie prachu z ciest (resuspenzia) či oder pneumatík a bŕzd, ktoré tiež prispievajú k znečisteniu ovzdušia.

O to viac sa ukazuje, že skutočným riešením do budúcna nie je len výmena typu pohonu, ale najmä zmena toho, ako sa po mestách pohybujeme. Práve v tejto oblasti môžeme vidieť pozitívny posun aj na Slovensku. Niektoré mestá investujú do kvalitnejšej verejnej dopravy – nové električkové trate, modernejšie autobusy či zlepšovanie prestupov. Inde pribúdajú cyklotrasy, upokojené zóny, širšie chodníky alebo projekty, ktoré vracajú verejný priestor späť ľuďom – napríklad v centrách miest, na sídliskách či pri školách.

Sú to možno malé kroky, ale v praxi znamenajú veľký rozdiel: viac ľudí sa cíti bezpečne pešo alebo na bicykli, viac ľudí využíva verejnú dopravu a menej áut musí stáť v kolónach. A to má priamy dopad vplyv nielen na kvalitu ovzdušia, ale aj na kvalitu života v meste ako takom.

Náš povianočný chaos – hluk, zápach a nepríjemná situácia, ktorú by nik nechcel zažiť – sa našťastie skončil dobre. Auto má nový katalyzátor, nesmrdí a nezaťažuje ovzdušie viac, než je nevyhnutné. Keď do neho dnes nasadám a necítim ten štipľavý zápach, nie je to len úľava z vyriešeného problému. Je to malé, konkrétne pripomenutie, že na kvalite ovzdušia sa podieľame každý deň – často nenápadne, bez veľkých gest. Niekedy tým, že si dáme opraviť to, čo má byť opravené. Inokedy tým, že necháme auto doma a zvolíme inú cestu.

Nemyslím si, že všetko vyriešia zákazy, ani že spása príde v jednej novej technológii. Skôr verím v postupné zmeny, ktoré si človek všimne až spätne: keď je ulica tichšia, keď sa dieťa môže bezpečne prejsť do školy, keď sa v meste dá normálne dýchať aj počas obyčajného dňa.

Možno je tento príbeh len o jednom ukradnutom katalyzátore. Vo mne však zostane ako pripomienka, že kvalita ovzdušia nie je abstraktná téma z prezentácií a stratégií. Je to niečo, čo cítime nosom, pľúcami a každodenným komfortom. A práve preto má zmysel venovať jej pozornosť.