Blogový článok

Čo je to tá smogová situácia?

Pod pojmami "smogová situácia" a "závažná smogová situácia" rozumieme znečistené ovzdušie v takej miere, kedy už pri krátkodobom vystavení obyvateľstva môže dôjsť k poškodeniu ich zdravia.
Vyhlasuje sa v prípade, ak sa na monitorovacej stanici nameria pre jednu z týchto znečisťujúcich látok - oxid siričitý, oxid dusičitý, prachové častice o priemere 10 µm a prízemný ozón - väčšia koncentrácia v ovzduší, než je hodnota informačného alebo výstražného prahu.

Príčina smogu na Slovensku

Na území Slovenska sa striedajú 2 druhy smogu - letný a zimný. Zo záznamov Slovenského hydrometeorologického ústavu je zrejmé, že letný smog sa objavuje najmä v Bratislave. Je spôsobený výfukovými plynmi z dopravy, ktoré spolu so slnečným žiarením v lete spôsobujú vznik prízemného ozónu dráždiaceho dýchaciu sústavu. Zimný smog sa objavuje na väčšine územia Slovenska, najmä tam, kde sa používa tuhé palivo na kúrenie a kde sa nachádza kopcovitý terén. Práve reliéf krajiny prispieva ku vzniku smogu počas inverzie, keď dochádza k nízkemu rozptylu spalín nad obydliami. Spaliny obsahujú hlavne prachové častice, nazývané aj popolček. V spalinách sa nachádza aj nebezpečný karcinogén benzo(a)pyrén.

Čo robiť počas smogovej alebo závažnej smogovej situácie?

Aj keď ide o krátkodobé znečistenie, je potrebné sa pred extrémnym znečistením chrániť, a to ideálne:

• obmedziť pobyt vonku podľa aktuálnej úrovne kvality ovzdušia,
• pri pobyte vonku nevykonávať namáhavé fyzické aktivity, ktoré by viedli k zvýšenej intenzite dýchania (fyzické práce, šport a pod.),
• zvážiť používanie respirátora v exteriéri,
• obmedziť vetranie – miestnosti vetrať krátko a intenzívne približne 3 – 4 minúty,
• pri prvých príznakoch ochorenia dýchacej sústavy alebo iných zdravotných problémov včas a účinne zahájiť liečbu.

Informácie o smogových situáciách nájdete na: https://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=oko_varovny_system 

Smog + rúško = menšie riziko pre pľúca

Na ľudí s rúškom sme si už akosi zvykli aj v dôsledku obdobia pandémie koronavírusu. V obchodných centrách stretávam ľudí s rúškami, čo je zodpovedné, ak majú vírusové ochorenie. Ale čo vonku, keď je smogová situácia? Prečo je to zvláštne? Malo by to byť skôr normou. 

Existujú rôzne druhy rúšok. Od tých najjednoduchších látkových, cez chirurgické, až po respirátory s označením FFP. Pokiaľ chceme mať absolútnu istotu, tak filter FFP3 podľa európskej normy EN 149 musí mať minimálne 99 % filtračnú účinnosť pre častice s veľkosťou ≥ 0,3 mikrometra. Dôležité je správne priliehanie rúška k tvári, aby nedochádzalo k prieniku vzduchu po stranách. Pri správnom použití tak dokáže zachytiť väčšinu PM₁₀ aj PM_2,5 častíc. Vždy je lepšie niečo ako nič, lebo aj šatka, či obyčajné, podomácky vyrobené látkové rúško dokáže zachytiť menšie množstvo znečisťujúcich látok.

Najčastejšie mýty spojené so znečisteným ovzduším a smogom

1. Vždy sa tu kúrilo drevom, ovzdušie je znečistené kvôli lietadlám

Pokiaľ sa bavíme o znečistení ovzdušia, myslíme tým znečisťujúce látky, ktoré majú priamy dosah na zhoršenie zdravotného stavu obyvateľstva, ale aj priamy negatívny vplyv na živočíchy či rastliny. Do tejto kategórie patria rôzne znečisťujúce látky ako napríklad prachové častice PM₁₀, PM_2,5, oxidy dusíka a síry, ozón, ťažké kovy, benzo(a)pyrén a iné. Platí pravidlo, že najväčšie množstvo znečisťujúcich látok sa nachádza v blízkosti zdroja, ktorý ich produkuje. So zvyšujúcou sa vzdialenosťou koncentrácia klesá. Aj lietadlá pri spaľovaní leteckého paliva produkujú znečisťujúce látky, podobne ako spaľovacie motory bežných áut. Nakoľko je lietadlo väčšinu svojej prevádzky niekoľko kilometrov nad zemským povrchom, rozptyl je tak veľký, že vplyv týchto látok má minimálny príspevok ku množstvu látok v dýchacej zóne obyvateľstva. 

Lietadlá produkujú aj skleníkové plyny, ako je CO₂, ktoré prispievajú k zmene klímy. Skleníkové plyny však nie sú znečisťujúcimi látkami, keďže nemajú priamy vplyv na zdravie.

2. Ovzdušie je znečistené kvôli lodnej doprave

Platí to isté ako pri lietadlách. Lodná doprava prispieva k produkcii skleníkových plynov. Produkuje aj znečisťujúce látky. Slovensko je krajina v strede Európy, teda lodná doprava je zanedbateľná z hľadiska kvality ovzdušia, využíva sa jedine na Dunaji. Z toho dôvodu nejde o významný lokálny zdroj znečisťovania. 

3. Niekedy nebolo tak znečistené ovzdušie ako dnes

Ak sa poohliadneme pár generácií dozadu, môžeme pozorovať niekoľko javov. 

Otázka vplyvu znečisteného ovzdušia v priebehu dejín na území Slovenska je ťažko uchopiteľná téma, ale skúsme si ju rozobrať na drobné. Zlomovým obdobím v dejinách industrializácie sú práve 50. roky. Pred týmto obdobím sa vyskytoval priemysel v malej miere, išlo skôr o bane, huty, remeselnú činnosť. Neskôr sa začali používať parné stroje na uhlie. Postupne prichádzala elektrifikácia a rozvoj automobilového priemyslu. Povojnové obdobie v 50. rokoch je obdobím najsilnejšej industrializácie, kedy dochádzalo k znečisťovaniu ovzdušia viac ako kedykoľvek predtým. Prišiel ťažký priemysel, energetika založená na uhlí, prudký nárast automobilovej dopravy a to všetko bez akýchkoľvek emisných limitov. Pokles znečisťujúcich látok v ovzduší vďaka opatreniam je možné pozorovať až od 80. rokov.

Vozidiel bolo síce menej ako v súčasnosti, na druhú stranu používali olovnaté palivá. Taktiež nemali katalyzátory ani DPF filtre, či iné systémy čistenia výfukových plynov a pevných častíc. 

Na vykurovanie domácností sa prevažne využívalo tuhé palivo. Ľudia spaľovali drevo, uhlie, koks, ale aj iné, menej kvalitné palivá, ako uhoľný kal, prach, lignit, hnedé uhlie, preplástky. V súčasnosti sú tieto nekvalitné palivá zakázané. Obydlie možno dnes vykurovať rôznymi spôsobmi, bez priamych lokálnych emisií – napríklad elektrinou, solárnymi kolektormi či centrálnym zásobovaním tepla. Z hľadiska kvality ovzdušia patrí medzi čistejšie alternatívy aj vykurovanie zemným plynom.

Priemysel sa stále rozvíja a rastie. Zákon o ochrane ovzdušia súčasne určuje aké limitné hodnoty znečisťujúcich látok majú prevádzky dodržiavať. V minulosti sa nedbalo na procesy čistenia spalín a väčšina priemyselných prevádzok vyfúkla von komínom všetko, čo v nej vyprodukovala. Systematický monitoring sa začal vykonávať na Slovensku až od roku 1967, keď vstúpil do platnosti prvý zákon o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia. Merania, ktoré spočiatku zahŕňali iba SO₂ a prašný spád v Bratislave, Košiciach a okolí boli postupne dopĺňané o ďalšie znečisťujúce látky a lokality. V súčasnosti je na našom území v neustálej prevádzke 52 monitorovacích staníc. 

Verejne dostupné údaje jasne ukazujú klesajúci trend koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší na Slovensku. Taktiež dochádza k poklesu množstva znečisťujúcich látok, ktoré sú vypúšťané zo zdroja. Deje sa tak vďaka technologickým úpravám či už v priemysle, doprave, ale aj vo vykurovaní. Tie sú podnecované novými zákonmi a nariadeniami, ktoré sa snažia odzrkadliť technologické možnosti, vďaka ktorým je čistenie spalín stále efektívnejšie. 

4. V minulosti boli ľudia zdravší

Industrializácia sa na zdraví obyvateľstva od 50. rokov podpísala výrazne. Obyvatelia žijúci v blízkosti zdrojov znečisťovania boli dlhodobo vystavení vysokým koncentráciám znečisťujúcich látok. Vidiecke oblasti, ktoré boli stále prevažne založené na hospodárení, zas naopak boli zasiahnuté znečistením z lokálnych kúrenísk a občasnou dopravou, ktorá sa postupne zahusťovala. K celej situácii prispievali aj priemyselné havárie a environmentálne záťaže, ktoré sa sanujú dodnes. Expozícia bola v tomto období veľmi individuálna. Dôsledky vystavenia sa znečisteniu prichádzajú až po dekádach a odrazia sa na zdraví v podobe kardiovaskulárnych, respiračných a onkologických ochorení. 

Ak sa pozrieme na ukazovateľ počtu obyvateľov s kardiovaskulárnymi ochoreniami od 80. rokov, je vidieť neustále klesajúci trend na 100 000 obyvateľov na Slovensku. Množstvo onkologických pacientov od 90. rokov stúpa.

Nie je jednoduché s istotou povedať, aký podiel na ochoreniach má znečistené ovzdušie. Výskyt ochorení je založený na mnohých faktoroch, ktoré zohrávajú veľkú rolu v tom, či jedinec bude mať zdravotné problémy. Okrem vplyvu ovzdušia je potrebné sem zarátať všetky ostatné faktory životosprávy ako sú strava, stres, závislosti, predispozície, hygiena, zdravotná starostlivosť, úrazy, prístup k čistej vode a mnoho ďalších. Ľudský organizmus spúšťa pri vystavení sa znečisťujúcim látkam obranné mechanizmy imunitného systému. Ak je organizmus dlhodobo vystavený znečisteniu, dochádza k preťaženiu a zlyhávaniu imunity. 

Vďaka regulácii veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia dnes vieme, že najväčší podiel na znečisťovaní ovzdušia prachovými časticami a benzo(a)pyrénom má vykurovanie domácností. Znamená to, že v priebehu času sme dokázali znížiť emisie z priemyslu, energetiky a sčasti aj dopravy, ale problémová stále ostáva oblasť vykurovania. Postupné znižovanie znečisťujúcich látok v ovzduší však hovorí samo za seba. Znamená to, že obyvateľstvo je vystavované týmto látkam stále menej, čo spôsobuje, že ich organizmus nie je v neustálom zápase o udržanie zdravia. Napriek tomu podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry zomiera kvôli znečistenému ovzdušiu na Slovensku predčasne vyše 4000 ľudí ročne. V rámci krajín EÚ sa nachádzame približne na 20. mieste v kvalite ovzdušia.

Pripravte sa na smogovú situáciu

Smogová situácia zvyčajne netrvá dlho, najčastejšie niekoľko dní, no napriek tomu by sa nemala ignorovať a brať na ľahkú váhu. Ovzdušie síce nevidíme, no počas smogu s každým nádychom do tela vnášame látky, s ktorými musí náš organizmus bojovať. Nie je nezvyčajné, že práve po takomto období ľudia podľahnú chrípke kvôli oslabenej imunite. 

Sprísňovanie limitov kvality ovzdušia na úrovni EÚ môže navyše spôsobiť, že o smogových situáciách budeme počuť častejšie. Neznamená to však, že sa vzduch zrazu zhoršil. Skôr to, že sa začal posudzovať podľa prísnejších pravidiel. Znečistenie totiž v mnohých mestách a obciach existuje už dnes, len je o ňom verejnosť menej informovaná. Prísnejšie normy tak môžu priniesť najmä väčšiu informovanosť a tlak na riešenia, ktoré pomôžu chrániť naše zdravie aj prostredie, v ktorom žijeme.

Ak teda dochádzame do práce či školy počas smogovej situácie, siahnime po rúšku a minimalizujme pobyt vonku. Mylná je aj predstava, že v aute sme chránení – vozidlá často nasávajú vlastné výfukové plyny, najmä pri státí v kolónach či na križovatkách. V čase smogovej situácie zvoľme radšej verejnú dopravu. Aktívne formy dopravy nechajme na obdobie, kedy bude ovzdušie čistejšie. Aj v domácnosti môžeme mať zhoršené ovzdušie hlavne počas inverzií, ktoré napomáhajú smogovým situáciám. Nevetrajme dlho a ak máme viacero druhov vykurovacích telies v domácnosti, skúsme počas smogovej situácie využiť iné zdroje vykurovania než tie, ktoré využívajú tuhé palivá.

A mimo smogoviek sa im snažme predchádzať – uplatňovať princípy udržateľnej mobility a zásady správneho vykurovania!